Život Prešova
online
online
Do Siene slávy v Toronte vstúpia Alfredsson, Luongo i bratia Sedinovci
28.06.2022 Celý región
Toronto
28. júna (TASR) - Novými členmi Hokejovej siene slávy v Toronte (HHOF)
sa v roku 2022 stanú Roberto Luongo, Daniel Alfredsson, Daniel a Henrik
Sedinovci, Riikka Sallinenová a Herb Carnegie. K ich uvedeniu do elitnej
spoločnosti, ktorá má takmer tristo členov, dôjde počas slávnostného
víkendu 11.-14. novembra.
Od roku 2021 je medzi členmi HHOF aj Marián Hossa, ktorý je po Stanovi Mikitovi, Petrovi Šťastnom a žurnalistovi Georgeovi Grossovi štvrtý rodák zo Slovenska, ktorému sa dostalo tejto pocty.
Zaujímavosťou na šestici nových laureátov je okrem výnimočných kariér aj skutočnosť, že ani jeden z nich nedosiahol na Stanleyho pohár.
Švédske dvojičky Daniel a Henrik Sedinovci vytvorili jednu z najproduktívnejších bratských dvojíc v histórii NHL. Svoje kariéry v profilige naraz odštartovali, strávili ich spoločne v jedinom klube a naraz aj skončili. V roku 1999 ich draftoval Vancouver Canucks - Daniela z 2. miesta, Henrika z 3. O pár minút starší Henrik odohral v základnej časti NHL 1330 zápasov, v ktorých nazbieral 1070 bodov (240 gólov a 830 asistencií.). V play off pridal v 105 stretnutiach 78 bodov (23+55). V roku 2010 získal Trofej Arta Rossa pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti a aj najprestížnejšiu Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča. Dvakrát získal Trofej Kinga Clancyho pre hráča, ktorý najlepšie spája hráčske a ľudské kvality.
Rovnako ako brat Daniel má aj Henrik zlaté medaily zo ZOH (2006) a MS (2013). Zatiaľ čo Henrik triumfoval v produktivite NHL v roku 2010, Daniel to dokázal o rok neskôr. Hartovu trofej, o ktorej rozhodujú manažéri a novinári, síce na rozdiel od Daniela nezískal, no na základe hlasovania hráčskej asociácie NHLPA mu udelili Trofej Lestera Pearsona, ktorá je obdoba Hartovej. Rovnako ako Henrik aj Daniel získal Cenu Kinga Clancyho. V základnej časti odohral 1306 zápasov so ziskom 1041 bodov (393+648). Vo vyraďovacej časti mal v 102 stretnutiach 71 bodov (25+46). Sedinovci boli k Stanleyho poháru najbližšie v roku 2011, keď Vancouver doviedli do finále. V ňom však "kosatky" nestačili na Boston Bruins, ktorý doviedol k triumfu slovenský kapitán Zdeno Chára.
V bránke Canucks bol vtedy Roberto Luongo, ktorý sa stane 40. brankárom v HHOF. V roku 1997 ho draftoval klub New York Islanders, v NHL následne hral za Floridu Panthers, Vancouver Canucks a v záverečnej etape kariéry sa vrátil k "panterom". V základnej časti NHL nastúpil v 1045 stretnutiach, v ktorých dosiahol 91,9-percentnú úspešnosť zákrokov a priemer 2,52 inkasovaného gólu na zápas. V 77 dueloch si udržal čisté konto. V play off odohral 70 stretnutí s priemerom 2,49, úspešnosťou 91,8 a s 5 čistými kontami. So 489 víťazstvami v základnej časti je štvrtý v historickom poradí brankárov NHL. S 1044 zápasmi v základnej časti je v NHL druhý za Martinom Brodeurom (1266). Trikrát sa dostal medzi trojicu finalistov o Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára, no ani raz ju nezískal, rovnako ako Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti, na ktorú ho nominovali v roku 2007. Významných úspechov sa dočkal na medzinárodnej scéne. V rokoch 2010 a 2014 bol člen kanadského tímu, ktorý triumfoval na ZOH vo Vancouveri, resp. v Soči. Dvakrát zvíťazil na MS a v zbierke úspechov má aj prvenstvo zo Svetového pohára 2004.
Bývalý švédsky útočník Daniel Alfredsson odohral takmer celú kariéru v drese Ottawy Senators. Jeho dres s číslom 11 už klub vyvesil pod strop arény, čo je pocta, ktorej sa doteraz dostalo iba trom "senátorom". V klube je rekordér v počte gólov (426), asistencií (682), bodov (1108), víťazných gólov (69) a o jeden zápas je druhý v počte odohraných stretnutí v základnej časti (1178). Ottawe bol verný od draftu v roku 1994 (133. miesto) takmer po celú kariéru. Až záverečnú sezónu odohral v inom drese - v ročníku 2013/2014 pôsobil v Detroite. V základnej časti NHL nastúpil do 1246 zápasov, v ktorých nazbieral 1157 bodov (444+713). V play off pridal v 124 zápasoch 100 bodov (51+49). Najbližšie k zisku Stanleyho poháru bol v roku 2007, keď ako kapitán doviedol Ottawu do finále. V ňom však tím, v ktorom hral aj slovenský obranca Andrej Meszároš, podľahol Anaheimu. Alfredsson získal počas kariéry Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika NHL, Trofej Marka Messiera pre najlepšieho lídra a aj Trofej Kinga Clancyho. V roku 2006 získal so Švédskom zlato na ZOH v Turíne.
Bývalá fínska hokejistka Riika Sallinenová patrí k najúspešnejším hráčkam v histórii. "Suomi" doviedla k triumfom na troch ME, okrem nich má aj jednu striebornú a šesť bronzových medailí z MS. Trikrát bronzová bola aj na ZOH.
Herb Carnegie bol podľa oficiálnej webstránky HHOF považovaný "za prvú černošskú hokejovú hviezdu a zároveň za najlepšieho černošského hráča spomedzi tých, ktorí nikdy nehrali v NHL". Počas kariéry bojoval proti rasizmu a svojím entuziazmom pomohol k hokejovým kariéram mnohým hráčom rôznej farby pleti. Do HHOF vstúpi v kategórii "budovateľ".
Od roku 2021 je medzi členmi HHOF aj Marián Hossa, ktorý je po Stanovi Mikitovi, Petrovi Šťastnom a žurnalistovi Georgeovi Grossovi štvrtý rodák zo Slovenska, ktorému sa dostalo tejto pocty.
Zaujímavosťou na šestici nových laureátov je okrem výnimočných kariér aj skutočnosť, že ani jeden z nich nedosiahol na Stanleyho pohár.
Švédske dvojičky Daniel a Henrik Sedinovci vytvorili jednu z najproduktívnejších bratských dvojíc v histórii NHL. Svoje kariéry v profilige naraz odštartovali, strávili ich spoločne v jedinom klube a naraz aj skončili. V roku 1999 ich draftoval Vancouver Canucks - Daniela z 2. miesta, Henrika z 3. O pár minút starší Henrik odohral v základnej časti NHL 1330 zápasov, v ktorých nazbieral 1070 bodov (240 gólov a 830 asistencií.). V play off pridal v 105 stretnutiach 78 bodov (23+55). V roku 2010 získal Trofej Arta Rossa pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti a aj najprestížnejšiu Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča. Dvakrát získal Trofej Kinga Clancyho pre hráča, ktorý najlepšie spája hráčske a ľudské kvality.
Rovnako ako brat Daniel má aj Henrik zlaté medaily zo ZOH (2006) a MS (2013). Zatiaľ čo Henrik triumfoval v produktivite NHL v roku 2010, Daniel to dokázal o rok neskôr. Hartovu trofej, o ktorej rozhodujú manažéri a novinári, síce na rozdiel od Daniela nezískal, no na základe hlasovania hráčskej asociácie NHLPA mu udelili Trofej Lestera Pearsona, ktorá je obdoba Hartovej. Rovnako ako Henrik aj Daniel získal Cenu Kinga Clancyho. V základnej časti odohral 1306 zápasov so ziskom 1041 bodov (393+648). Vo vyraďovacej časti mal v 102 stretnutiach 71 bodov (25+46). Sedinovci boli k Stanleyho poháru najbližšie v roku 2011, keď Vancouver doviedli do finále. V ňom však "kosatky" nestačili na Boston Bruins, ktorý doviedol k triumfu slovenský kapitán Zdeno Chára.
V bránke Canucks bol vtedy Roberto Luongo, ktorý sa stane 40. brankárom v HHOF. V roku 1997 ho draftoval klub New York Islanders, v NHL následne hral za Floridu Panthers, Vancouver Canucks a v záverečnej etape kariéry sa vrátil k "panterom". V základnej časti NHL nastúpil v 1045 stretnutiach, v ktorých dosiahol 91,9-percentnú úspešnosť zákrokov a priemer 2,52 inkasovaného gólu na zápas. V 77 dueloch si udržal čisté konto. V play off odohral 70 stretnutí s priemerom 2,49, úspešnosťou 91,8 a s 5 čistými kontami. So 489 víťazstvami v základnej časti je štvrtý v historickom poradí brankárov NHL. S 1044 zápasmi v základnej časti je v NHL druhý za Martinom Brodeurom (1266). Trikrát sa dostal medzi trojicu finalistov o Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára, no ani raz ju nezískal, rovnako ako Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti, na ktorú ho nominovali v roku 2007. Významných úspechov sa dočkal na medzinárodnej scéne. V rokoch 2010 a 2014 bol člen kanadského tímu, ktorý triumfoval na ZOH vo Vancouveri, resp. v Soči. Dvakrát zvíťazil na MS a v zbierke úspechov má aj prvenstvo zo Svetového pohára 2004.
Bývalý švédsky útočník Daniel Alfredsson odohral takmer celú kariéru v drese Ottawy Senators. Jeho dres s číslom 11 už klub vyvesil pod strop arény, čo je pocta, ktorej sa doteraz dostalo iba trom "senátorom". V klube je rekordér v počte gólov (426), asistencií (682), bodov (1108), víťazných gólov (69) a o jeden zápas je druhý v počte odohraných stretnutí v základnej časti (1178). Ottawe bol verný od draftu v roku 1994 (133. miesto) takmer po celú kariéru. Až záverečnú sezónu odohral v inom drese - v ročníku 2013/2014 pôsobil v Detroite. V základnej časti NHL nastúpil do 1246 zápasov, v ktorých nazbieral 1157 bodov (444+713). V play off pridal v 124 zápasoch 100 bodov (51+49). Najbližšie k zisku Stanleyho poháru bol v roku 2007, keď ako kapitán doviedol Ottawu do finále. V ňom však tím, v ktorom hral aj slovenský obranca Andrej Meszároš, podľahol Anaheimu. Alfredsson získal počas kariéry Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika NHL, Trofej Marka Messiera pre najlepšieho lídra a aj Trofej Kinga Clancyho. V roku 2006 získal so Švédskom zlato na ZOH v Turíne.
Bývalá fínska hokejistka Riika Sallinenová patrí k najúspešnejším hráčkam v histórii. "Suomi" doviedla k triumfom na troch ME, okrem nich má aj jednu striebornú a šesť bronzových medailí z MS. Trikrát bronzová bola aj na ZOH.
Herb Carnegie bol podľa oficiálnej webstránky HHOF považovaný "za prvú černošskú hokejovú hviezdu a zároveň za najlepšieho černošského hráča spomedzi tých, ktorí nikdy nehrali v NHL". Počas kariéry bojoval proti rasizmu a svojím entuziazmom pomohol k hokejovým kariéram mnohým hráčom rôznej farby pleti. Do HHOF vstúpi v kategórii "budovateľ".
www.ZIVOTPO.sk
